Nový most

Keď vyšlo zo dňa na deň najavo, že obyvatelia gelnickej doliny zostanú bez spojenia s Košicami cez ružínsky most, cítila som sklamanie. Smútok a zlosť z toho, že zodpovední opäť raz svojou ľahostajnosťou sklamali ľudí.

Hoci v košickom kraji je viac ako šesťsto mostov a všetky sú určite dôležité pre tých, ktorí po nich chodia, prípad ružínskeho mosta je špecifický rozsahom obmedzení a prípadnej škody, ktorú narobil ľuďom a to aj v Prešove, pretože prejazd do Košíc bol odklonený práve cez Prešov, tvrdo skúšaný zlou dopravnou situáciou. Niečo o tom viem, dochádzala som z Košíc do Prešova takmer tri roky za prácou. Viete si predstaviť, že denne chodíte  z Gelnice alebo Prakoviec do Košíc do roboty, tretinu zárobku miniete na  dochádzku a zrazu musíte cestovať ešte dlhšie a ešte drahšie? A vieme, koľko ľudí  preto prišlo o prácu?

Začula som chabé výhovorky, že statik na papieri potvrdil, že ide o akúsi okamžitú poruchu, ktorá sa nedala predpokladať.  Vážne?

Mala som šesť-sedem rokov, keď sme išli s rodičmi prvýkrát po krásnom novom moste cez Ružín. Odvtedy je to pre mňa už päťdesiat rokov stále NOVÝ MOST.  Znamenal pre mňa cestu k starkým   do Mníška nad Hnilcom, alebo ku starej mame do Spišských Vlách.  Milovala som  víkendy s rodinou v úžasnej slovenskej prírode medzi Slovenským Rajom a Slovenským Krasom.  Spomienky na tento región a šťastne prežité prázdniny ma sprevádzajú celým životom, čerpám z nich silu.  

Teraz ožívajú oveľa intenzívnejšie, pretože kandidujem na županku tohto  krásneho kraja. Chcem dokázať, že spravovať ho sa dá aj inak. Tak, aby ľudia nemuseli na vlastnej koži a peňaženkách znášať  omyly a nekompetentnosť zodpovedných ľudí a inštitúcií.

Tak, ako je to v prípade NOVÉHO MOSTA